Medy

životopis:  keď som sa narodila moja mama umrela mala som staršieho brata ale po čase nás opustil brata som mala veľmi rada pretože som mu  vždy mohla povedať ako sa cítim keď som bola naštvaná, smutná... vždy ma vedel utešiť. Neviem či to bez neho vydržím, no ale budem musieť. S otcom som sa moc nemusela večne sme sa hádali niekedy sme sa aj pobili vždy keď sme sa takto do seba pustili utiekla som do lesa tam som si našla miestečko kde som si ľahla do trávy a trávila zvyšok dňa až kým sa na oblohe neobjavili hviezdy vždy keď vyšli rozsvietili celú oblohu a keď bol spln počúvala som ako ostatný vlci zavýjali. Raz keď som sa od tiaľ vrátila otec tam nebol začala som ho hľadať ale nikde nebol a vtom som pochopila že odyžiel. Spanikárila som všetko okolo mňa sa zastavilo počula som len tlkot môjho srdca aj keď neviem ako ale zaspala som. Ráno keď som sa zobudila bolo všetko úplne inak išla som si niečo uloviť pod zub ale ani som nebola hladná v tom som sa rozbehla so slzami v očiach do lesa ktorý som vôbec nepoznala a v hlave mi stále znel ten istý hlas ktorý mi šepkal že za to môžem ja že môžem za to že otec odysiel že keby že sa s ním stále nehádam bol by tu so mnou  vôbec som nevnímala okolie a zrazu som do niekoho narazila bol to vlk asi v mojom veku, bol vysoký a čisto-čierny keď sa na mňa pozrel so svojimi modro-zelenými očami zavrčal na mňa a spýtal sa či sa nepozerám pred seba utekala som ďalej síce neviem prečo ale rozbehol sa za mnou asi po minúte behu na mňa skočil a skotúľali sme sa dolu kopcom keď sme zastavili spýtala som sa prečo to urobil on mi povedal lebo si mi neodpovedala na otázku a chcel som sa ťa spýtať prečo si smutná zavrčala som že nech sa do mňa nestará on mi na to povedal vieš ja som v tom to lese ešte iného vlka nevydeľ spýtala som sa či nemá rodinu povedal že keď sa narodil rodičia po čase umreli a všetko som sa musel naučiť sám  v tom som mu skočila do reči a vykríkla som že ja som tiež sama a rodičia mi umreli  v tom sme sa zahľadeli jeden druhému do očí a on sa ma spýtal že ako sa volám povedala som že Medy ja som sa ho spýtala to isté a on povedal že Ridien potom mi začal hovoriť že keď si ty sama a  ja som sám mohli by sme biť spolu teda ako kamaráti súhlasila som. Na ďalší deň som našla svorku do ktorej som sa išla spýtať či by som nemohla biť v tej svorke spolu s nimi povedala som im čo sa mi stalo súhlasili hneď som to išla  povedať  Ridienovi a že či tam nepôjde so mnou on povedal že do svorky nechce chodiť že on je radšej sám sľúbila som mu že za ním budem  stále chodiť v tedy sme sa prvý krát rozlúčili ale vedela som že sa znovu uvidíme keď som odchádzala  v kútiku duše som  premýšľala či sa otec vráti a rozhodla som sa že s ho začnem hľadať.