Prechádzala som sa z Reedom a Jackom po ležovisku. Čakali sme kedy sa vráti Kess, ktorá sa išla porozprávať s Forest. Keď v tom som počula kňučanie. „Počuli ste to?“ spýtala som sa ich. Oni iba súhlasne prikývli. Rozbehla som sa tým smerom a Jack a Reed ma nasledovali. Keď sme prišli na miesto kde sa mali stretnúť kess a Forest, uvidela som For ako leží pri strome a divila som sa čo tam robí Filip, ktorý bol celkom zmätený. Zrazu som uvidela ako Sokrát beží k Forest a Kess sa otočila smerom k nám keď už sme boli celkom pri nich. „Hej! Čo sa tu deje?“ Opýtala som sa všetkých. Filip sa na mňa pozrel nevinnými očami. „Medy ja... nechcel som ale...“ Začal Filip. „Forest na neho zaútočila.“ Dokončila Kess. Forest už sa prebrala a kráčala opretá o Sokráta smerom k nám. Zastavila a povedala. „Medy! To je Weryu!!“ „Čože? Kto? “ Divil sa Reed. „Filip!!“ Odpovedala Forest. „To nemôže byť on.“ Konečne povedala Kess. Ja som tam len stála oproti vlkovi, ktorého som ani nepoznala. Objavil sa tu vlastne len tak. Z čista jasna. Kto bol vlastne ten vlk z dokonale lesklou srsťou a očami, ktoré sa upierali na mňa? „Je to pravda?“ prerušila som všetkých, ktorý rozprávali. On sa pozrel do zeme, vydýchol a začal. „Nie tak celkom...“ pomaly sa stmievalo ale pre mňa sa akoby zastavil čas. Skoro som ani nedýchala. Započúvala som sa do tlkotu jeho srdca a čakala, či zaklame. Filip sa smelo postavil a išiel pokračovať. „Ja nie som Weryu.“ No Forest ho hneď prerušila. „Neklam!! Ja som ťa videla. Sivý vlk zo žiarivo žltými očami.“ „Vážne?! Viníš ho len preto, že si videla sivého vlka zo žltými očami? Vieš kolko takých je?!“ opýtala som sa naštvane. „Ale nie takých, ako on.“ Povedala Forest. „Vlastne ešte o jednom viem...“ prehovoril Filip. „O kom?“ Spýtal sa Jack. „Môj brat.“
POKRAČOVANIE NABUDUCE

Začala som sa smiať.
,,Kess! Veď si mohla povedať že o tom vieš!"
Bola by som sa s Kesss smiala ešte dlho ale z boku k nám prišiel akýsi vlk. Skenovala som ho pohľadom a zvažovala som či ho zaškrtiť alebo mu popriať krásny večer. Kess ho pozdravila prikývnutím. Keď spozorovala ako sa naň dívam, ozvala sa.
,,Forest, toto je Filip. Filip, For."
Prišla som a oňuchali sme sa navzájom. Pred očami sa mi zjavila vízia.

Vlk sivej farby požiera iného, už len položivého vlka a smeje sa. Smeje sa strašidelne, až tak že mi tuhne krv v žilách. Všade naokolo sneží a vlk sa pozrie za seba pričom jeho žlté oči svietia ako svetielka. Okolo úst má krv a smeje sa.

Ocitla som sa v realite a zistila som že som vlka už videla. Odskočím do zadu možno aj dva metre a začnem vrčať. Uši stiahnem a vrčím ako hrozivo sa len dá.
,,Ty!" zakričím pri vrčaní.
,,Čo on?" spýta sa Kess a vypliešťa na mňa oči.
,,Weryu," poviem tak ticho, že keď to počula tak je naozaj naj.
Skočím po Filipovi-Weryuovi a stojím na ňom a vrčím.
,,Ty si Weryu!"
On nič nepovie, len sa uškrnie a zhodí ma zo seba ako nič. Narazím do stromu pričom sa začne ozývať bok. Aj keď ma bok dooosť bolí, adrenalín ma posilňuje a skočím po ňom zas. Tentokrát uhne a keď popri ňom letím, chytí ma za krk a zase ma odhodí, tentoraz len na zem. Kess len stojí ako socha. Neviem o čom premýšľa, ale rada by som, aby ožila inač ma ten kanibal zabije. Noha ma už bolí tiež. Ach jaj. Skočím zas. Chytím ho za krk ale zistím, že je nielen on ťažší, ale aj ja slabšia. Zuby zaklapnem a dúfam, že to stačí. Zase ma rúti o zem a toto bude posledný skok. Jeden.. Dva... Tri! Skočím po Weryuovi ale zvalí on mňa, nie ja jeho. Uškrnie sa, chytne ma za krk a letím. Narazím do stromu a zveziem sa popri ňom na zem. Zavyjem od bolesti. Som strašne slabá a adrenalín vypršal. Viečka mi oťažievajú a chce sa mi spať. Vidím Medy, Reeda, Jacka a... a Sokrata ako k nám bežia. Usmejem sa a zaspím. Alebo skôr odpadnem...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE
Keďže ma hrýzlo svedomie že som nič nenapísala, rozhodla som sa aspoň taký krátky diel. Tak, kto bude pokračovať? :D

Doma som nenašla ani Medy, ani Reeda. Snáď sú v pohode. Mala som nutkanie zavolať Medy, či sú ok, ale nechcela som byť otravná... Jack išiel na ležovisko, kým som sa ja starala o sestru.
"Forest by ťa chcela vidieť. Osamote." oznámil mi Jack, keď prišiel domov a tak som sa vo vlčej podobe vybrala na ležovisko, kde ma už čakala For. Sadla som si pred ňu a čakala som, čo sa bude diať. Cítila som z nej, že je nervózna.
"Kess, musím ti niečo povedať." začala opatrne.
"No hovor." dobiedzala som. Vedela som, že mi chce povedať, ale chcela som to nechať na ňu.
Potom mi vyrozprávala všetko o Kruhu času a hrôzy. Presne tak, ako som čakala. Hrala som, že som prekvapená.
"Ako dlho to už vieš? Prečo si nikomu nič nepovedala?" spytovala som jej svedomie.
"Včera pred večerom som sa dozvedela o tom poslednom. A vie o tom Eloya," odpovedala. Začala pôsobiť ustráchane - sklopila uši, stiahla chvost a ustúpila predo mnou dozadu.
"Prečo sa tam krčíš?" opýtala som sa vystrašene. Prekvapilo ma jej správanie.
"Som zvyknutá na bitku, keď niečo niekomu nepoviem včas."
"Ale ja ťa biť nebudem," povedala som a snažila som sa ju upokojiť. Zrejme to zabralo.
"Dobre. A ty si už o kruhu vedela?" opýtala sa ma. Sakriš, prepukla ma. Asi nie som veľmi dobrá herečka...
"Áno, vedela som o ňom od svojho havrana Hillara, ktorý ťa videl, ako sa Kruhom zapodievaš. Len som chcela vedieť, či mi to povieš aj sama" usmiala som sa na ňu. Čakala som na jej reakciu...

Sledovala som, ako Eloya mizne v tme. Nádych, výdych. Zajtra to poviem Kess. Musím. Prisahala som Eloyi. A čoho sa to vlastne bojím? Veď Kess je moja alfa, moja rodina, moja kamarátka. Tak čo sa to deje? Aha už viem. Ak sa dozvie, že to viem už dlhšie a nikomu som o tom nepovedala, zabije ma. Ale...dozvedela som sa o tom až dnes podvečer. A Eloya to predsa vie. Tak teda zajtra idem rečniť. Či už sa mi páči alebo nie.
O deň neskôr
Dohodla som si stretnutie s Kess. Už vidím ako sa ku mne približuje. Predo mnou sa zastaví, a sadne si. Nádych, výdych.
"Kess, musím ti niečo povedať."
"No hovor."
Nádych, výdych.
Povedala som Kess o všetkom čo sa dialo v predchádzajúcich dňoch. Kess na mňa pozera s otvorenou pusou.
"Ako dlho to už vieš? Prečo si nikomu nič nepovedala?"
"Včera pred večerom som sa dozvedela o tom poslednom. A vie o tom Eloya," riekla som, stiahla som uši a chvost, uobila pár krokov do zadu a očakávala som úder. Nič.
"Prečo sa tam krčíš?" opýtala sa Kess vystrašene a zároveň zvedavo.
"Som zvyknutá na bitku, keď niečo niekomu nepoviem včas."
"Ale ja ťa biť nebude," povedala Kess hlasom, ktorý ma upokojil. Mohla som jej veriť.
"Dobre. A ty si už o kruhu vedela?" opýtala som a, keďže pri rozprávaní o kruhu samotnom nebola veľmi prekvapená...
POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Toto bol len taký kratší príbeh na zahriatie, uvidíte čo sa stane potom. Mimochodom, upozorňujem, že bude vystupovať aj Filip :3

A kedy bude ďalšia časť? :)

Medy pristúpila bližšie k Reedeanovy a povedala: "Poď!"
Medy išla smerom k lesu a Reed ju následoval, až sa stratili v tme. Nechali nás s Jackom osamote...
Premenili sme sa obaja do svojej ľudskej podoby. Pozrela som sa na neho a otvorila som ústa. Ale nevedela som, čo povedať a tak som ich znovu zatvorila.
"Kde si bola?" šepol Jack.
"Prosím?" spýtala som sa zarazene.
"Teraz. Kde si bola? Nespal som, keď si odchádzala.. Bol som hore. Keď si odišla, chcel som ísť za tebou, ale ty si už nebola v dome. A tak som išiel na terasu a rozmýšľal som o tom, čo si hovorila."
"Bola som sa rozlúčiť s Eloyou a popremýšľať." šeptom som ho prerušila.
"Aha.. Takže Eloya už odišla? Už tu nie je?" spýtal sa smutne.
"Áno, mám všetkých pozdravovať... Ale prečo si nič nepovedal? Prečo si neprehovoril, keď hovoríš, že si nespal?"
"Chcel som vedieť, čo urobíš..."
"Aha.."
Nastalo ticho. V hlave som mala prázdno. Pomaly som si šuchla dlaň o druhú ruku, aby som sa trochu zahriala.
"Porozprávajme sa o nás" nadhodil Jack.
"A čo také o nás? Ja neviem, čo mám už robiť alebo hovoriť" priznala som sa.
"Hm.. Tak budem teda hovoriť ja. Aj ja cítim, že sme sa odcudzili. A tiež som nevedel, čo s tým robiť. Dokonca ma napadali myšlienky ako "Čo keď ma už nemiluje?" Mohla by to byť pravda? Dúfal som v to, že opak bude pravdou. Potom ma napadla úplne absurdná myšlienka. Čo by to stalo, keby sme si dali pauzu?" nastalo ticho...
"To... To by si vážne chcel? Dať si pauzu?" neverila som vlastným ušiam
"Ale to som nepovedal.." odpovedal na moju otázku a zastrčil mi prameň neposlušných vlasov za ucho. Oprela som si líce o jeho ruku. Po chvíli ruku odtiahol a ja som prestúpila z nohy na nohu.
"Tak čo teda? Kam tým mieriš?" pokračovala som v rozhovore.
"Ja ani sám neviem..." vyhýbavo odpovedal Jack.
Otriasol mnou nával náhleho chladu. Chcela som sa pritúliť k Jackovy, aby ma zohrial, ale niečo mi hovorilo, že to v tejto chvíli nie je najlepší nápad.
"Je ti zima?" spýtal sa, akoby mi čítal myšlienky.
"Trochu..." priznala som.
"Tu máš" starostlivo mi pomohol obliecť si jeho mikinu.
"Zbožňujem, keď sa o mňa staráš" pozrela som mu s úsmevom do očí. Bol tak blízko... Jeho tmavohnedé oči na mňa pôsobili ako žuvačka. A ja som sa na ňu nalepila. Nemohla som odtrhnúť zrak. Končekmi prstov sa nežne dotkol mojej tváre. Pritiahol sa ešte bližšie ku mne a pobozkal ma. Bozk som mu neopätovala... Odtiahol sa odo mňa tak, že naše tváre boli od seba pár centimetrov. Spýtavo sa na mňa pozrel. Ešte nikdy som jeho bozk neodmietla. Vyzeral tak nevinne. Mala som pocit, ako keby sme sa vrátili do tých čias, keď sme sa spoznali. Vyzeral mladšie. Moje pery sa dotkli tých jeho. Už som to nedokázala udržať. Bozk mi opätoval. Rukami mi blúdil po tele. Zaborila som prsty do jeho vlasov a naplno som si to užívala. Nechcela som, aby táto chvíľa raz skončila. Chcela som byť taká šťastná navždy.
Začalo svitať. Pomaly som sa odtiahla od Jackových pier. Nosy sa nám dotýkali a ja som vdychovali jeho vôňu. Znovu ma krátko pobozkal.
"Mali by sme ísť" zašepkala som tak potichu, že ma skoro ani nepočul. Znovu priložil na krátku dobu svoje pery k tým mojim.
"Mali.. Ale to neznamená, že aj pôjdeme." odpovedal šeptom a začal ma bozkávať na krku.
S chichotom som sa odtiahla.
"Musíme ísť Jack, musíme byť za chvíľu doma, aby sa o nás nezačali báť"
"No dobre" zatrucoval Jack. Nahodil tvár, ako malý chlapec, keď ho ťahajú od jeho obľúbených hračiek.
"Trdlo" znovu som sa zasmiala a vlepila mu posledný bozk. Preplietla som svoju ruku s tou jeho a vydali sme sa domov.

„Medy??!“ postavila som sa zo zeme.
Medy zo seba vychrlila: „Kess! On ma sleduje!! Nie je len človek! Je vlčia krv!“ bolo vidieť, že má problém s dychom.
„Kto?“ spýtala som sa. No nečakala som to, od koho som dostala odpoveď.
„Ja!“ ozval sa vlk, ktorý sa objavil priamo za Medy, ktorá sa otočila a tak stála vedľa mňa. Bolo mi jasné, koho to bol hlas, ale aj tak som ostala vykoľajená.
„Čo slečny? Prekvapené?“ podpichol Filip. Tvárila som sa zmäteno.
„Medy?“ pozrela som sa na Medy s miernym strachom v očiach.
„Áno, to je Filip. “ odpovedala mi Medy.
„Čo tu chceš?“ vyhŕkla Medy smerom na Filipa. Bol úchvatný...
„Už som ti povedal že teba...“ zadíval sa Medy hlboko do očí.
„Poznám ťa síce len chíľu, ale zamiloval som sa do tvojej dokonalosti. Mám pocit že ťa poznám celú večnosť. Milujem ťa.“ povedal svojim sexy hlasom. Zacítila som z Medy neistotu, následne sa zahľadela do zeme.
„No tak, už nie čo povedz, Medy.“ zašepkala som jej do ucha.
„Ale ja som ti povedala že nemám záujem!“ odpovedala bez emócií Medy.
„Dobre. Aspoň nad tým porozmýšľaj.“ povedal na koniec Filip a stratil sa v tme.
„Hajzel! Tak utekaj pred pravdou, keď chceš byť za zbabelca!“ zakričala som. Nemohla som to nechať len tak. Zrazu som zbystrila pozornosť na neďaleké kríky, z ktorých som začula Reedeanov hlas.
„Ja ho zabijem!!!“
„Nie! Reed prestaň! “ povedal Jack.
Keď zrazu obaja vypadli z kríkov. Nastalo ticho. Srdce mi bilo ako o závod. Nevedela som, čo mám robiť a tak som tam iba stála ako soľný stĺp a čakala, čo sa bude diať. Sústredila som sa na svoj dych...
Po dlhej chvíli ticha Reed vybehol na Medy: „Budeš o tom premýšlať? “
„Čože?" spamätávali sa Medy.
„Tak, budeš o tom premýšľať?!“ zhúkol Reed. Nemohla som sa na to pozerať. Prišlo mi Medy tak ľúto. Musela som zakročiť: „Hej! Skludni sa! Ona za to nemôže.“
„Kess! Nepotrebujem ochrániť.“ zvýšila hlas Medy. Chcela som jej niečo odseknúť, ale skrotila som sa. Neznášala som, keď si Medy myslela, že si na všetko vystačí sama. Chcela som jej iba pomôcť...
Medy pristúpila bližšie k Reedeanovy a povedala: "Poď!"
Medy išla smerom k lesu a Reed ju následoval, až sa stratili v tme. Nechali nás s Jackom osamote...

Vzdychla som si a vybrala som sa na opačnú stranu. Zašla som za domy a premenila som sa vo vlka. Potrebovala som premýšľať.
Čo sa to deje? Všetko je tak zložité... Deje sa to aj práve v tejto chvíli. Niečo mi tu nesedí. Niečo visí vo vzduchu. Pomaly som kládla jednu labu vedľa druhej. Čas plynul pomaly. Až neprirodzene pomaly... Začalo mi byť príšerné horko. Vzduch hústol pred mojimi očami. Neuveriteľne ma to desilo. Ale môj pohľad sa nezmekčil. Nesmiem dať najavo strach ani vtedy, keď som sama... Jedna laba sa zastavila vedľa druhej. Zdvihla som zrak k oblohe. Hrozné... Bola zatiahnutá čiernými, temnými mrakmi. Snažila som sa zrakom nájsť mesiac. Hľadala som ho niekoľko dlhokánskych minút, keď som to vzdala. Proste tam nebol... Začala som sa triasť. Nevedela som, či od strachu, alebo od zimy. A tak som pokračovala v ceste poklusom, aby som sa zahriala.
V hlave mi lietali myšlienky, ale ani jednu som nevedela zachytiť.

Jednu myšlienku sa mi predsajlen podarilo zachytiť. Nemôže toto náhodou súvisieť s Kruhom času a hrôzy? Ozaj, kde je vlastne For? Už som ju dlho nevidela. Pribudla ďalšia výčitka... Som hrozná alfa... For ma musí priam nenávidieť. Snáď ma bude niekedy vidieť aj z tej lepšej stránky. Musím sa pokúsiť zmeniť jej pohľad na mňa.
Moje myšlienky prerušil prudký náraz. Niečo, alebo skôr niekto do mňa vrazil a mňa hodilo o zem. Otvorila som rýchlo oči. Čo ak je to nejaký nepriateľ? Zahľadela som sa do tmy. Videla som tam iba jednu bielu škvrnu. Pomaly sa mi zaostril zrak.

Čo to asi je? Nie je pravda to, že ťa nenávidím! Ale Kess. Šak ty ta naj alfa na svece :D Inač, už som mala napísaný príbeh ale akosi sa mi neposlal a tak sa stalo, že ho napíšen až zajtra. Máte sa na čo tešiť :) Fajn príbeh. Ale ejhá! Šak ty mi tu Kess horúčku dostávaš :D Som zvedavá, čo sa bude diať ďalej. Tak sa tešííím! A zajtra poobede píšem časť :D