"Ale ako som sa vlastne dostala naspäť? Mám tú príhodu veľmi zahmlenú... Pamätám si iba školu, silný úder do hlavy a tmu. Chvíľku som cítila, ako ma niekto ťahá za prednú packu po lese a ako som hlavou narazila do kameňa na lesnej cestičke. Potom si už iba pamätám, ako som sa zobudila v nejakej nore, kde sa zrazu objavil Max a zase nič... No a potom som sa objavila už tu. Čo sa medzitým stalo?"
Opýtala som sa, dvihla hlavu pred seba a hľadela som do neznáma. Rozmýšľala som na tým, čo mi Medy odpovie.

Vlastne si nebola na ďalší deň v škole a ja,Jake a Reedean sme mali o teba strach. Tak sme sa rozhodli že ťa po škole pôjdeme pohladať do lesa. Pred lesom som sa ja s Jakom premenili a Reedean povedal ’’Ja račej dohliadnem na sely aby niečo nevyviedla dobre ?,, ’’ Fajn ale dávaj si na seba pozor. Dobre ?,, Odvetila som mu. V lese sme uvydeli tvoje stopy a ucítili tvoj pach. Jake cítil pach ešte niekoho ale nepoznal ho. No ja! Som ho hneď spoznala. ’’Ideme !,, pobedala som a rozbehla sa Jake išiel hňeď vedla mňa. Asi po chvýli sme zastavyli pred jaskyňou s ktorej vychádzal tvoj pach Kess. Ja som sa tam hneď išla rozbehnúť ale Jake sa mi postavyl do cesty. ’’Čo to robýš !?,, okríkla som ho. ’’ Zbláznila si sa čo keď je to pasť ?,, povedal. ’’ Jake tam vnútry je moja najlebšia kamarátka a tvoja družka. Alebo zebe už na nej nezáleží ?,, spítala som sa ho. ’’ Záleží ! Ale záleží mi aj na tebe,, povedal Jake s vážnym pohladom. ’’ Jake, ja ju musím odtial dostať a buď pôjdeš so mnou alebo tu ostaň ! ,, povedala som a pomali som začala kráčať smerom ku jaskyni keď sa zrazu pri mne objavyl Jake a povedal. ’’Tak ideme ?,, ’’ideme,, odpovedala som mu.keď sme boli v jaskyni uvydeli sme ťa tam ležať na zemy ako mŕtvu. Hňeď sme sa k tebe rozbehli a ja som pomohola vyložiť ťa Jakovy na chrbát. Potom sme odyšli uťekali sme ako nám syli stačili ale stále si kladiem otázku ’’ prečo tam nebol Max ? Toto bola určite náhraška. on Chce aby som s ním odišla !,, a ja neviem ako sa rozhodnúť. Ale keď oddem nehá vás napokoj. Niesom si istá ako sa rozhodnem.....

Ako sme tam išli po lesnej cestičke, rozprávali sme sa o mojom dávnejšom únose. "Čo sa vlastne vtedy stalo? Ešte stále nechápem, ako ma mohol tvoj brat uniesť... Pamätáš? V tedy, čo sme boli ľudia v škole a zrazu som sa zobudila u neho, zahrabaná v nejakej nore."

Hej pamätám si to a rozhodla som sa že ho musím nájsť a vyriešiť to po dobrom alebo po zlom veď ma poznáš bez odpovede neodýdem

Dlhšiu dobu nevychádzal mesiac. Bolo to hrozné ale nie len pre mňa ale aaj pre Kess. Rozhodli sme sa že sa pôjdeme prejsť do lesa ale nečakali sme že tam bude taká tma. Ani sme si to nevšimli a šli sme ďalej. Až po chvýli sme si uvedomyli že netušíme kde sme. Ja som sa nebála ale Kess trochu panikárila že čo s nami buďe. Keď sa ukľudnila začali sme premýšlať čo teraz.keď v tom sme za nami počuli puknúť vetvyčku. V rýchlosťi sme sa otočili. ’’ Niečo je v tom kríku,, povedala Kess. ’’ Počkaj tu idem sa tam pozrieť,, povedala som. Pomali a opatrne som sa približovala ku kríku s vrčaním v hrdle keď v tom z neho vyskočil králik.’’ vážne králik?,, čudovala sa Kess. Keď som sa otočila ku nej zľakla som sa. ’’ Medy? Čo je ti?,, spítala sa Kess a pomali sa pozrela za seba. Nečakala že tam bude stáť práve on.... môj brat. Kess rýchlo skočila vedľa mňa a môj strach sa v okamyhu zmenil na zúrivosť. ’’ Čo tu chceš !,, zavrčala som na ňho. ’’Ale sestrička ani neprivýtaš svojho bračeka ?,, (povedané ironycky) ’’ prečo bi som mala ? Opustil si ma a nechal s otcom ktorý ma nenávydí...,, Otec ťa vždy myloval Medy,, skočil mi Max(môj bratv)do reči.’’ Áno ? Keď ma tak veľmy miloval tak prečo ma opustil ?,, povedala som zo slzami stekajúcimi po tvári.’’ opustil? Mal ťa chrániť !,, ’’ Nie! Ty si ma mal chrániť mal si biť mojou oporou! Ale zrazu si tam nebol myslela som že sa mi zhrútil celí svet. Ale ja mám teraz novú rodinu a ty! Do nej nepatríš. Takže ti dávam poslednú šancu vypadni! Inak...,, ’’ inak čo! Zaútočíš na mňa vždy si bola slabá,, zrazu sa stalo čo sme ani jeden nečakali na oblohu vyšiel mesiac a nie bieli ako vždy bol červený ako krv. Dodalo mi to všetku energiu a v okamihu som zvalila Maxa na zem. ’’Kto je tu teraz slabý ? Odíď hneď !,, povedala som s vycerenými zubami a pustila som ho.odchádzal do tmavého lesa zo slovamy ’’ ja sa vrátim a nebudeš trpieť len ty ale všetci ktorích tak myluješ,, a zmyzol v tme. ’’ Medyy ssi v poriadku ?,, ’’ áno som poďme späť do našej svorky,, povedala som a išli sme po cestičke osvietenou krásnym splnom červeného mesiaca.