Krása :,)

no, takže ďalšia pikoška k môjmu budúcemu životopisu.. (áno, píšem ho už mega dlho!)

Potom nás rodičia zobrali do tábora našej svorky. Bol večer. Svorka sídlila nie veľmi ďaleko od miesta nášho narodenia. Veľmi som sa tešila a hneď z diaľky som zacítila pachové značky rôznych vlkov. Aj Moonovi som videla iskričky v očiach.
Rodičia tesne pri hranici teritória zavyli a my sme sa o to pokúšali. Zrazu pribehlo veľké množstvo vlkov a ja som sa cítila napoly vystrašene a napoly som sršala adrenalínom a nadšením. Nadšenie vyhralo a ja som chodila a ňuchala všetkých vlkov po rade a oni mi lízali hlavu. Predstavovali sa:
„Ahoj ja som Feather a som beta,“ predstavila sa strieborná vlčica s pierkami na zadnej časti chrbtu.
„Ja som Lukas – beta a Featherin druh,“ povedal statný tmavosiví až takmer čierny vlk hrubým hlasom a snažil sa usmiať a nevyzerať až tak desivo.
„Nyx, teší ma,“ povedala vlčica so srsťou čiernou ako uhoľ a čisto bielim pyskom, „a zabudla som, som gama.“
Ja som sa obzerala, či neuvidím jej druha a keď pochopila koho hľadám povedala: „On je už na nebi strážcom mesiaca. Myslím, že je to tá hviezda,“ ukázala ňufákom hore a zavyla. Ako vyla, jedna hviezda sa veľmi rozsvietila.
„Úú to je super!“ usmiala som sa a ona na mňa pozrela smutným úsmevom.
„Už je mu dobre. Určite je veliteľom, lebo to bol výborný bojovník,“ žmurkla a dodala, „ale teraz oslavujme, že žijete a ste taký veľkí a silní!“
Na to sa všetci usmiali teda takmer- až na rodičov. To si všimla Feather.
„Čo sa stalo Lina?“ uprela na ňu čakajúci, neodbytný a spýtavý pohľad.
„Zabili nám dve mláďatá,“ povedala mama a bolo vidieť, že sa sotva udrží na nohách a snaží sa o to aby sa jej netriasol hlas a nevytryskli slzy.
„Kto,“ spýtal sa Lukas nahnevaným hlasom, „kto, to urobil? Roztrhám ho, na kusy to ti sľu...“
„Nesľúb to!“ vykríkol otec, alfa svorky a Lukas okamžite stíchol a sklopil uši i chvost.
„Prečo Bernard? Nechceš pomstiť svoju krv?“ opýtal sa ticho a pokorne Lukas. Alebo to bolo vyzývavo? Ja sa v tom nevyznám...
„Vraha mojej krvi by sme nezabili ani my dokopy. Alebo ak tak len veľmi ťažko,“ povedal rozhodne otec a zadíval sa na neho.
„A kto by bol taký silný?“
„Bol to grizly. Ak chceš, v poriadku si prisahaj a naháňaj si ho sám. Len ťa oboznamujem do čoho ideš...“
„Ale, jeden grizly? Prosím ťa, toho roztrhám ja aj pospiačky...“
„Tak to sľúb frajer,“ nebezpečne sa usmial otec, tým že povytiahol jeden kútik úst.
„Alfa, vieš že som to nemyslel vážne...“ snažil sa z toho vyvliecť Lukas.
„Nevyzeralo to tak,“ povedal vážne otec.
Lukas sa zahanbil a už zostal ticho.
„Mal by si byť rád, že som ťa prijal. A aj to bolo len kvôli Feather. Nabudúce sa nevystatuj, lebo zvážim tvoje postavenie. Ach, počkaj to som hovoril už minule, čo? Tak dúfaj, že budem milosrdný. Nechcem znížiť postavenie Feather, ale musím znížiť to tvoje. Hm, asi sa ešte nikdy nestalo aby mali druhovia rozdielne postavenie. Prehodnotím to na sneme.“
Ja som si zatiaľ ľahla a pomaly sa mi začalo zívať.
„Á, Yllinka... si unavená, čo? Asi budeme pokračovať so zoznamovaním neskôr. Poď aj ty Moon.“ Moon už tiež chodil pomedzi vlkov a ňuchal ich a lízal. Keď to počul otca hovoriť, hneď ho poslúchol aj keď trochu smutne.
Ešte tam stálo mnoho ďalších vlkov čo sa nepredstavilo a tí tiež trochu zosmutneli. Určite nás chceli pozdraviť... No, čo. Ocko rozhodol, tak rozhodol.

Včera som stretla konečne svojho brata ! Ale už mal okolo 6 rokov už sa mu hrať nechcelo . Ale aj tak som ho prinútila ked som nanho urobila svoje psie oči ; D . Po krátkej hre sme sa na chvíľu poprechádzať po lúke . Ale svorka ( v ktorej som ja ) nebola daleko . Len kúsok od nás . A nakoniec som zistila že brat má 4 roztomilé vĺčatká - chceli sa hrať až moc . No nakoniec som zistila, že táká som bola aj ja a že aj ja som stále otravovala brata kvôli tomu, že som sa chcela hrať ale on to nedával najavo . Cítila som sa hrozne brat odišiel a ja som sa vrátila ku svorke . Večer som nemohla zaspať a myslela som nato ako to muselo brata hnevať . Ale nakoniec som zaspala a všetko bolo lepšie.

Jedného dňa, sa narodili vľčatá jednej veľmi pyšnej alfa samici. Volala sa Kessye a jej muž Airas. Vo vrhu bolo 5 mláďat. Statný Morgal, múdra Lozaja, prešibaný Kozul, prekrásna Verla a nešikovný slabý Noskio. Nikto ho nemal v láske, ale zatiaľ nebol omega samec. Bol ním starý chudý vlk menom Šarpan. Bol celý dobitý, a veľa nechýbalo tomu, aby bol Noskio omega. Čas plynul, z vľčat vyrástli vlky. Aj Noskio bol pekný, no nie toľko, ako Morgal alebo Kozul. Kessye už mala ďaľší vrh plný mláďat. Bolo ich 8. Mená dávali príšerne ľahké: Lí, Ró, Má... Raz sa stalo, že bol požiar. Všetci utiekli, a pyšná Kessye ušla, mláďatá tam nechala. Noskiovy ich bolo ľúto a tak na štyri rázi vľčatá preniesol cez rieku. Keď sa to svorka dozvedela, Kessye vyhnali a keď starý Airas umrel, alfa samcom sa stal Noskio. Všetci si ho vážili. Našiel si krásnu múdru vlčicu Keliu a možno až do teraz sú múdrymi vodcami svorky. Koniec.

Keď som sa narodila bola som najmenšia a najchudšia z vrhu piatich vĺčat a preto ma moja mama mohla kľudne odvrhnúť, ale neurobila to a myslím, že urobila dobre. Mala so mnou najviac starostí, keďže všetky šarvátky medzi ostatnými súrodencami som väčšinou vyvolávala ja. Jedného dňa, keď som mala jednu z mojich dobrých nálad a mama nás nechala na chvíľu samých sa mi naskytla príležitosť "zaútočiť" na môjho brata Erina ktorý sledoval muchu behať po zemi. Pomaly som sa k nemu prikrádala zozadu a postupne sa ku mne pridávali aj ostatný súrodenci. Prvá sa pridala Maya, druhý Zorin, a tretí Alex. Keď si nás Erin konečne všimol už sme boli len kúsok od neho a tak sa nestihol ani len postaviť a už sme všetci ležali na ňom a snažili sa jeden druhého nejako pritlačiť k zemi, aby sa nemohol hýbať. No táto zábava netrvala dlho, lebo prišla mama - ktorá sa zľakla, že na nás niekto zaútočil keď počula kňučanie a vrčanie z nášho brloha - a jemne nás od seba odtrhla a dala nám jesť, keďže sme všetci boli už dosť hladný. Keď som zaspávala ešte som netušila, že toto je posledný deň kedy uvidím moju rodinu.

Rýchlo som sa skrčila do kríkov a napäto počúvala blížiace sa kroky... O chvíľu popred mnou prešiel ľudský muž so psom, ktorý mal okolo hlavy dáky okrúhly predmet z ktorého sa tiahla šnúra, ktorej koniec držal muž v ruke. Ten pes vyzeral ako vlk... Zrazu otočil hlavu smerom ku mne, zaňuchal a rozbehol sa. Ľudský muž ale zatiahol za šnúru, pes zakopol a spadol. Muž niečo povedal a spoločne so psom ňuchajúcim a obzerajúcim sa mojim smerom odišli preč. Nahnevala som sa. Ľudia vôbec nerešpektujú, že sú na území našej svorky! Chvíľu som počkala a potom som šla ešte raz označkovať jej hranice.

(Dopisujem)
"Synu ja jediný som prežil s tebou." Hovorím si - je to môj otec. Nepamätám si ho ale viem to, že mal tiež na oku škrabanec tak ako on a vtedy sa ozval. Šuchot spoza kríkov nebolo to mláďa medveďa bol to veľký starý samec medveďa a bol veľmi nahnevaný. Otec povedal uteč ja ho zastavím tak som utiekol, ale nie ďaleko.A videl som ako otca odhodil a išiel rovno po mne. Ale otec sa postavil a hrýzol ho do tej veľkej laby. On sa zľakol a doskákal si ku útesom. Tie útesy boli slabé tak spadli rovno aj s medveďom ale aj z mojím otcom. Vtedy mi došlo že to bol naozaj môj otec. Rýchlo som utekal domov ku svorke lebo som sa bál že príde napríklad ešte aj samica aj z mláďaťom.....V tedy to bolo asi posledné stretnutie s mojím otcom :´(

Včera keď som sa pozeral na spln mesiaca...bolo to také krásne bol som ďaleko od ostatných a vedel som, že nablízku nieje žiadna svorka. Ale v tom počujem kroky v kríkoch...otočil som sa, ale nikto tam nebol - asi zaliezol alebo čo.Tak som sa späť otočil a pozeral na mesiac. V tom zasa sa ozvali spoza kríkov kroky a pomyslel som si, že to je niekto zo svorky, že sa ide tiež pozerať na mesiac. Tak som zvolal: "Haló! Neboj sa. Vylez, ja ti neublížim. Poď sa pozerať na mesiac" A v tom som započul šušot a rýchle kroky. Asi ušiel - pomyslel som si...Ale v tom ma napadlo, či to nieje mláďa medveďa?A tak som sa rozhodol to ísť omrknúť. Tak asi po 15 minútach som sa vrátil späť, no nikto tam nebol! A zrazu odtadiaľ vyšiel vlk. Nebol od nás zo svorky!Bol to môj otec a povedal: "Synu, sledoval som ťa. Ja jediný som prežil s tebou....."
Nabudúce dopíšem

Prechádzala som sa po lese. Je leto a mne bolo v hustom kožuchu horúco, preto som sa rozhodla ísť si zaplávať do neďalekého jazera. Po ceste som sa zamyslela, takže som veľmi nevnímala vône a - zrazu som zacítila ľudský pach!! Rýchlo som sa skrčila do kríkov a napäto počúvala blížiace sa kroky...

Vo vrhu sme boli 4 vlky. V tú noc bol spln a ako pôrodnú noru rodičia vybrali opustenú jaskyňu. Ja som sa narodila druhá. Môj brat Moon, čo sa narodil prvý bol o dosť väčší ako ja a naši súrodenci boli o mnoho menší ako my.
Keď sme už boli väčší a skúmali sme okolie nory, stalo sa niečo strašné... Ja s Moonom sme boli zvedaví a išli sme viac do útrob jaskyne. Rodičia nás videli, že ideme skúmať jaskyňu a dokonca sme im to aj vraveli. Určite by si nezvolili nebezpečnú noru, na pôrod pokračovania svorky. No nie? A tak sme si tam pekne zaspinkali, zatiaľ čo neďaleko nás sa diala tragédia...