Prepáčte za tie hrubky, píšem to na mobile :))

Tak a teraz bude pokračovanie odo mňa :)

Teším sa :)

"Volá sa Filip - ten nový. A teraz niečo, čo sa ti páčiť nebude. Sedel na tvojom mieste vedľa Medy." Moje nadšenie opadlo. Žiarlila som, priznávam sa - a nie málo.
"A nebolo to pekné... Prisahal by som - oni spolu flirtovali!"
'Cudzinec'... prebleslo mi hlavou.
Takto mi Jack po ceste do cikrárne vyrozprával všetko, čo sa dialo v škole.
V cukrárni sme zjedli koláče a pobrali sme sa domov. Aďu som zaviezla domov.

(Pokračovanie snáď za chvíľu, musím si ísť upratať posteľ x) )

Dzivé! Jaaak som sa tešila a...je to tu! Aj keď trošku kratšia verzia, ale nemvadí aj tak je to super.

Makaj s tým pokračovaním!!! XD XD

Medy? Kedy bude pikračovanie tvojego príbehu?

Nwm. Asi až keď Kess dopíše tú ďalšiu časť :)

Prepáčte, že som ešte nenapísala ďalej, ale nejak nemám na to náladu a ani som nemala moc čas cez víkend :/

Rozhodla som sa ísť na čierny vrch nad zamrznutým jazerom. Chcela som byť v lese. Les mi pomáhal. Les mi pomáhal zabudnúť. Zabudnúť na všetko zlé, čo sa stalo. Chcela som zabudnúť na mnoho, pričom to boli len 2 veci: Sokrat a Kruh a všetko čo k nemu patrí. Rozhodla som sa, že najprv chcem zabudnúť na Sokrata, a potom na kruh. Začala som si živo premietať všetko čo som s ním zažila. Na to ako ma našiel, keď som bola slabá. Na to, ako on hladoval a chudol až na kosť len aby ma nasýtil. Na to, ako ma od neho oddelili a ako som ho potom zachránila ja. Na to, ako so mnou vždy súhlasil a držal so mnou. A na to ako ma opustil. Ale prečo? Vari som preň bola len akési rozptýlenie? Možno má družku. Možno má aj vlčatá. Možno sa odo mňa navždy oddelil. Ale nedáva to zmysel. Prečo odišiel? Prečo by kvôli mne tak riskoval a podobne? Na to asi odpoveď nikdy nedostanem. A teraz Kruh. Nie, nie, nie! Na to nejde zabudnúť! Ani na jedno. Vrátim sa domov. Lenže musím sa tam ešte raz pozrieť! Proste musím!n Prišla som na miesto a začala som odhrabávať sneh. To nebolo len pár slov ale báseň! Ajajajajaj! Do čoho som sa to zaplietla? Pôjdem na ležisko. Eloya tam už sedela a so všetkými sa lúčila.
,,Čo sa to tu deje?" spýtala som sa preľaknuto.
Zistila som, že Eloya odchádza za bratom.
,,Od tohoto ťa už asi neodhovorím že nie?"spýtala som sa jej.
,,Asi nie." zasmiala sa.
,,Budeš mi tu chýbať. Strašne chýbať. Bude tu bude bez teba smutno. Ale budem ti držať palce, aby sa nič nestalo. Dávaj na seba pozor."
,,Tak teda ahoj." rozlúčila sa.
,,Počkaj niečo musíš vedieť! Musím ti to povedať kým neodídeš" povedala som Eloyi všetko čo sa stalo a ukončila som to tou básňou ktorá tam bola krvou napísaná.
,,Čierne nebo a krvavá zem,
Budeš si priať, aby to bol sen.
Krv, krv, krv kade chodia vlci,
Všetkú vinu jeden vlk nesúci.
Rozhodnutie zlé učinil,
Len preto aby seba zachránil.
Vlčie telá kam sa oko pozrie,
Zahynie každý, kto o tomto včas nevie."

POKRAČOVANIE NABUDÚCE