Kedy bude pokračovanie? Strašne sa naň teším

Nwm moc sa mi nechcee xD ale moźno ho idem teraz napísať. :)
A ďakujem že sa ti to lubi ;)

Medy je to fakt mega :)

Kedy bude pokračovanie?

"Čože?" Mykla som sa. "Počula si. Chcem teba!!" Povedal s vášnivím pohladom, ktorý stále upieral na mňa. "Mňa ale nemôžeš mať, pretože ja už priatela mám." Začala som pomaly cúvať. "Tak ja budem tvoj milenec." Velmi rýchlo sa začal približovať, až som vrazila do lavice za mnou a on už bol tak blízko že určite počul, ako mi bije srdce. "Buď lem moja." Povedal velmi potichu a vyzeral, že ma ide pobozkať. "Nie!!" Zakričala som, vymámila som sa z jeho zovretia a utekala ku dverám od triedy pri ktorích som zastavila zo slovami. "Nikdy nebudem tvoja!" Otočila som sa že už odýdem, keď v tom ma zastavili jeho slová. "Vždy dostanem čo chcem Medy! A po tebe túžim ako ešte po nikom a ver, že budeš moja." Rozbehla som sa von zo školy a ani som nezastavyla pri Reedeanovi, ktorí hneď utekal za mnou. "Medy! Medy stoj!!" Kričal na mňa Reedean. Ani som sa neotočila. Proste som bežala ďalej až do môjho milovanèho smrekovèho lesa, kde bola moja jaskyňa v ktorej som sa skovala. Keďže som ríchlejšia ako Reedean, tak ma videl iba letmo ale na koniec ma aj tak našiel.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Hneď, ako som vošla do lesa, som sa premenila na vlka. Bežala som poklusom a užívala som si počasia. Silno fúkal vietor. Milujem vietor.
Prišla som k ležovisku svorky a k Eloyi. Začali sme sa rozprávať o jej ceste za Moonom.
„Hej! Aspoň počkaj do večera, nie? Nech sa poriadne rozlúčiš." Zakončila som náš rozhovor.
Prechádzala som sa po ležovisku a kontrolovala som, či je všetko tak, ako má byť. V hlave mi vŕtala otázka... Ako dlho bude Eloya preč? A tak som prišla k nej a s ustráchanými očami som sa spýtala:
„Ako dlho budeš vlastne preč? Vieš...budeš mi chýbať“

(PS: táto časť je síce kratšia, ale chcem dostať od Eloye odpoveď, prepáčte :))) )

"Neviem Kess, najprv asi pôjdem iba na taký prieskum a vrátim sa a potom pôjdem naozaj. Ale možno to bude trvať aj niekoľko týždňov, možno mesiac.. Neviem.. Ale Kess, cítim že ak tam pôjdem tak sa stane niečo výnimočné.. niečo úžasné.." zašepkala som.

Išla som k doktorke s otcom. Pol hodinu sme čakali v čakárni, kým si nás sestrička nevšimla. Papiere si zobrala a my sme ďalej čakali. Zahĺbila som sa do svojich myšlienok.
Podávala som si prihlášku na inú školu. Vyššie postavenú. Keď sme prišli do tohto mesta vymysleli sme si príbeh, že sme bývali na druhej strane štátu, ja som sem prišla za otcom a Medy, Reed a Jack chceli ísť so mnou. Museli sme sa prihlásiť do prvej školy, ktorá nás napadla... No ja som chcela dosiahnuť niečo viac.
Nie, nechcela som prestúpiť. Ale musela som. Chcela som využiť každý deň svojho života a nie čakať niekoľko rokov, až skončím túto školu. Musela by som chodiť do inej školy ako moja partia. Tá myšlienka ma zabíja. Musela by som pol dňa tráviť s neznámymi ľuďmi. V kútiku duše som vlastne dúfala, že nás tam nezoberú.
Rozbolela ma hlava. Už radšej nad tým nebudem premýšľať. Čo sa má stať – stane sa.
Zase otvorila sestrička dvere a vošla do čakárne a podala mi opečiatkovanú prihlášku na školu.
„Zem volá Kessu, Zem volá Kessu. Prepínam“ robil si zo mňa srandu otec a zakýval mi rukou pred tvárou. Uprela som na neho pohľad.
„Si okej?“ spýtal sa.
„Jasné!“ usmiala som sa “ešte niekde ideme?“
„Môžeme ísť ešte do obchodu, ak chceš“ odpovedal s úškrnom. Pochopil, že mi ide o to, aby som sa uliala zo školy. V obchode sme boli ďalšiu pol hodinu.
Išli sme autom. Už sme boli skoro pri škole a tak som si odopla bezpečnostný pás, že už budem vystupovať.
„Takže ideš do školy? Dobre... chcel som, aby si mi pomohla doma upratovať. Ale kludne choď do školy, keď chceš, nenahnevám sa...“ povedal ľahostajne so šibalstvom v očiach. Mám ho rada. Ja som si iba naspäť zapla pás a vďačne som sa na neho usmiala do spätného zrkadla.
„A nemohla by som sa ísť prejsť do lesa?“ nadhodila som po chvíľke.
„Tak ok. Vyhodím ťa pred pumpou“ povedal a žmurkol na mňa.

Pokračovanie nabudúce.

(PS: prepáčte, že táto časť je oničom, ale nič ma nenapadá a chcelo sa mi písať :D Za chvíľu bude asi aj pokračovanie :) )

Bola som v ležovisku a strašne som sa nudila. Medy s Kess museli ísť za ľuďmi aj Forest sa správala nejak čudne... A s ostatnými členmi svorky som si až tak úžasne nerozumela...
Chýbalo mi dobrodružstvo, ktoré som zažívala s Jacobom a pri starom spore kvôli Bernardovi. Niekedy by som omnoho radšej bola vlčia krv, hlavne v týchto nudných chvíľach. Ale zas ony to majú zlé, ak niekto niečo zistí o ich inakosti..
Po týchto úvahách som sa započúvala do šumu lesa a ako inak, zaspala som pri tom.
Zobudili ma tiché kroky Kess, ktoré by som spoznala hocikedy.
"Čo tu robíš Kess? Nemala si byť ešte s Medy v škole?"
"Nie, nie.. Dnes som bola u doktorky a vrátili sme sa skôr, tak som zdúchla do lesa.." potmehúdsky sa usmiala.
"Kess, mám problém.."
"Aký, pre pánajána?"
"Celý deň tu iba sedím, nič nerobím a STRÁÁÁŠNE sa nudím."
Kess si vzdychla. "Niekedy by som bola rada, kebyže si vlčia krv.."
"Aj ja som nad tým rozmýšľala," smutne som vykrútila pery.
"Kess, niečo mi ešte napadlo," dodala som.
"Čo?"
"Musím ísť splniť svoj dávny sľub Moonovi. Čo ty na to?"
"Eloya, ale my ťa tu potrebujeme.."
"Nechcem sa s tebou priečiť alfa, ale ako? Veď tu celý deň iba sedím a už mi z toho ide preskočiť."
Zhlboka sa nadýchla, "Ja.. nerada to robím, ale vidím, že ti na tom záleží.. takže smieš ísť za Moonom."
Neverila som! Mohla som za ním ísť!
"Juchúúúú!" - zavyla som od radosti. Kess sa usmiala a vyla so mnou.
Už som sa išla rozbehnúť do náručia lesu, ale Kess ma zastavila.
"Hej! Aspoň počkaj do večera nie? Nech sa poriadne rozlúčiš."
Chcela som už papuľovať, ale povedala som si, že jedna noc ma nezabije.
A tak som čakala....

POKRAČOVANIE NABUDÚCE :D

Už sa teším :D