uau, cool! :) je to super... dúfam, že čoskoro budú ďalšie :D ten kruh je stále tajomný, až sa mi sťahuje žalúdok, keď to čítam.. :o

Diky :)

Inač, pokračovanie bude až napíšte co sa bude diať ďalej. Chcem sa prispôsobiť aby som náhodou neznučila biekomu inému príbeh keď ho už naplánoval.

Zazvonilo. Decká vybiehali zo školy a spolužiaci po mne hádzali úsmevy. Vyšiel Jack. Sám...
Kde mohli byť Medy a Reed? Sná´d niečo nevyviedli. Stisla som kľučku auta a vykročila som za Jackom.
"Čauko," pozdravil ma "to si bola celý deň u doktorky?"
objali sme sa. "Nie, bola som pozrieť v lese, upratovala som dom a potom som bola pre Ajču" odpovedala som mu na otázku. Pozrel do auta a zakýval Adi.
Išli sme do auta a ja som sa Jacka spýtala na Medy a Reeda.
Jack mi začal vysvetľovať: "No...hľadal som ich v šatni, ale neboli tam. Neviem. Asi niekam išli zadným východom. Ale v škole sa diali zaujímavé veci."
Zasvietili mi oči od zvedavosti.
"Čo sa dialo?" spýtala som sa s nadšením.
"Prišiel nový žiak.."
"Je pekný?" skočila som mu do reči.
"Ehm, ehm..." pozrel na mňa hrešivo, ale potom sa na mňa uškrnul. Bol na to zvyknutý, že som očumovala aj iných chalanov.
"Prepáč" ospravedlnila som sa a úškrn mu opätovala.
"Neviem usúdiť, či je chalan pekný. Ja ani neviem, podľa čoho baby súdia, či je chalan pekný." pokračoval so smiechom Jack.
"Volá sa Filip. ...Ten nový.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

prišla som domov. Vybehla som hore do izby, hodila som tašku na svoj gauč, schytila som vysávač a bežala naspäť dole schodmi. Povysávala som celé dolné poschodie domu, zatiaľ čo otec umýval okná a spratával riad z umývačky.
"Ideš pre Ajču?" požiadal ma. Ajča, Aďa, Andrea je moja 5ročná sestra. Či má aj ona vlčiu krv, to nevieme.
"Jasné.." odpovedala som a navliekla som si druhú čižmu.
"A možno ešte niekam skočíme, aby sme sa nemuseli doma nudiť" informovala som otca a vyšla som von do tej zimy.

"Dobrý" usmiala som sa na Adinu vychovávateľku.
"Ahoj" usmiala sa aj ona na mňa.
"Aďa, je tu Kessu" zavolala na Aďu.
"Čau krpec" pozdravila som ju, keď dobehla s autíčkom v ruke a postrapatila som jej vlasy.
"Ahój" odzdravila ma.
Vyšli sme von a dohodli sme sa, že pôjdeme vyzdvyhnúť Medy, Reeda a Jacka a, že pôjdeme spolu do cukrárne (čím som podplatila Aďu). Ajča rada s nami trávila čas. S tými "veľkými" :P
Cestou ku škole som sa rozprávala s Ajčou, sediacou v autosedačke o jej dni v materskej škole. Vraj sa dvaja chlapci pobili o plastového dinosaura a potom jej chceli vziať autíčko. No našťastie, vtedy zasiahla ich vychovávateľka.
Auto zastavilo pred školou. Pozrela som na hodinky, Zvoniť malo až o desať minút. Tak som zapla rádio a dala si lesk na pery. Aďa sa hrala so svojím autíčkom a napchávala sa piškótami, ktoré som jej ponúkla.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

"Dobre, Eloya. Teším sa s tebou. Bude to určite zaujímavé dobrodružstvo.." povedala som. Snažila som sa zakryť svoj smútok, ale Eloyi môj divný tón hlasu nedal.
"Deje sa niečo? Si nejaká smutná." spýtala sa.
"Nič sa nedeje, som v pohode," nahodila som úsmev "len..len.."
"Čo len?" netrpezlivo doliehala Eloya.
"Len mi budeš chýbať..a bojím sa o teba!" vykoktala som sa a do očí sa mi nahrnuli slzy. Eloya si položila hlavu na moje plece a mne sa po líci skotúlala jedna slza, ktorá dopadla na jej hebký kožuch.
"Baby I’m preying on you tonight..." vyrušil nás začiatok môjho zvonenia na mobile. Premenila som sa do svojej ľudskej podoby. Prešla som k môjmu zelenému ruksaku, ktorý som mala opretý o strom a vytiahla z neho mobil.
"Áno, oci?" ozvala som sa do telefónu.
"Čauko, cica. Prídeš mi prosím domov pomôcť trochu upratať?"
"Jasné, hneď som tam, ahoj"
"Ahoj" ukončil tato rozhovor.
"Tak, ja pôjdem. Večer by som sa mala vrátiť. Dnes tu asi znovu prespím" usmiala som sa na Yllin.
"Tak zatiaľ" vlčica mi opätovala úsmev.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE

(zvonenie mobilu - začiatok pesničky Animals od Maroon 5)

Postupne sme sa začaly vyzliekať, ale mne nešiel rozopnúť jeho opasok. Začali sme sa znovu smiať a ja som sa cítila trápne. Posadil sa. Obaja sme už nemali tričká (ja košelu). Ja som sedela na ňom a on mi začal prehrabávať vlasy rukou, keď mi začal zvoniť mobil. Od myknutia som z neho spadla. "Haló?" "Medy! Kde si? Čo sa stalo v škole? Aký nový chalan? Hovor!!" Ozvala sa z telefónu Kess. "Takže Jack už hovoril?" Spýtala som sa z úsmevom. "Možno... ale to je jedno. Okamžite príď!" Súrila Kess. "Rozkas generál!" Odpovedala som. Zložila som mobil a otočila som sa k Reedovi, ktorí už mal oblečenè tričko a žgeril sa na mňa podozrivým úsmevom. Potom som pochopila, pretože som nikde nevidela moju košelu. "Zlató? " začala som. "Ááno?" Naschvál svoju odpoveď predĺžil. "Nevieš, čírou náhodou kde mám košelu?" "Netuším." Povedal provokatývne. "Takže ty netušíš heej?" Spravyla som krok k nemu. "Vobec..." Uprel pohlad inam. "No počkaj! Ja ti dám že netušíš!!" Povedala som a skočila som na neho. Hneď som ho zhodila a začala sa vojna o košelu. Smialy sme sa že nás museli všetky zvieratá počuť. Na koniec som zvýťazila. Obliekla som si košelu a išla som si zapnúþ gombíky, keď v tom ma Reed zo zadu objal rukami a začcal tie gombíky zapínať sám. Jeden po druhom. Keď ich dozapínal, tak si ma otočil k sebe a pobozkal ma na čelo. "Nikdy ťa neporazím, Čo? " spýtal sa potichu. "V boji asi nie. Ale môžeš to skúsiť s behom." Schmatla som tašku a rozbehla som sa smerom ku Kess. "Hej, počkaj ma!" Zakričal Reedean a rozbehol sa za mnou. "Nikdy ma nechitíš!" Zríchlila som. "To sa ešte uvidí." Povedal Reed a tiež trochu zríchlil. Prišli sme pred dom Kess. Bola som tam prvá. "Prvá!!" Povedala som lapajúc po dychu. "Nabudúce ťa porazím." Oprel si ruku o stenu pri ktorej som stála. Keď zrazu Kess otvorila dvere. "Hej hej. Pred domom sa mi tu neolizujte." Povedala zo srandy. "Mi sa neolizujeme. Mi sa bozkávame. Predvediem." Povedal Reed trochu ma naklonil a dal mi pusu na pusu. "No ták ludia. Toto nè..." všetci sme sa rozosmiali. Išli sme do vnútra, pozdravili Jacka a Kess si ma odtiahla niekam preč kde som jej všetko musela povine povedať. Mali sme spať u nej. A ja som celú noc premýšlala nad Filipom. Niečo mi na ňom nesedí... ale čo?

Fúú, už som sa bála že to bude niečo veľmi... no, to je jedno :) super príbeh ;) (mohla by si dať že ste išli do ležoviska svorky? dobre by mi to nadviazalo príbeh ;) dík)

Ço si myslela že to bude velmi? XD a hej nejak to spravým ;)

"Čo je? Čo sa deje láska?" Vypytoval sa Reedean. "On... on..." Zakoktávala som sa a už som mala slzi na krajíčku. "Čo ti spravil?" Lahol si ku mne a naklonil hlavu čo najbližšie. "Povedal že budem len jeho." Slzi mi začali stekať a oprela som si hlavu do Reedeanovho kožuchu. "Čože?! Zabijem ho!" Trhol sa a už sa išiel postaviť ale zastavila som ho. "Nie! Vieš, že to nesmieš. Prosím... len tu ostaň so mnou a nedovol, aby ma od teba oddelil..." Premenili sme sa na ludí o on si ma vzal do náručia ako malè, krehkè dieťa. "Nikdy ťa neopustím. Aj keby si ma nenávidela. Aj keby si odo mňa chcela utiecť budem ťa musieť zamknúť do skrine, aby som ťa mal stále pri sebe. " Zasmiali sme sa ale smiech po chvíli opadol. Zahladeli sme jeden druhèmu do očí a Reedean povedal. "Miluj ma!" Pobozkal ma na poslednú slzu, ktorá mi stekala po líci a jeho teplý dych sa mi hral z vlasmi, ktorè som mala padnutè v tvári. Už som to nevydržala... Zvalila som sa na neho a začaly sme sa bozkávať.
POKRAČOVANIE NABUDÚCE