Dúfam, že sa vám to dobrodružstvo bude páčiť :D

"Než ti nájdem nejakè stále miesto, sadni si k Medy" "Ale vedla mňa sedí Kess!" Skočila som učitelke do reči. "Ja viem ale slečna Marine tu dnes nie je a ja nemám inú možnosť." Povedala. "Ach... no dobre." Povedala som nesúhlasne. Na šťastie máme dnes len jednu (bohužial)povynú hodinu."Fajn, tak si choď sadnúť Filip a začneme s vyukou." Dopovedala učitelka a sadla si za katedru. "Dobre." Povedal krásne zvodným hlasom. Posadil sa ku mne a potichu sa predstavil. "Ahoj, ja som Filip." Pozrela som sa na neho z nedočkavosťou, kedy už konečne zazvoní aby som na neho mohla vychŕliť všetky otázky. No musela som odpovedať. "Čaw, ja som Medy." "Ty si tá baba, ktorá sa nahá kúpala v rybníku. Že hej?" Povedal s miernym úsmevom. Celá som sa začervenala. "Hej to som ja. Počkať, ty si ma videl nahú?! " Spýtala som sa vystrašene. Naklonil sa trochu blišie a povedal vážne hrubím hlasom. "Bohužial nie." Trochu sa rozosmial a ja som mu darovala ironycký pohlad. "Tak ako vieš že som bola nahá?" Opýtala som sa potichu. "Pretože si tam nemala žiadne oblečenie. Tak som si pomyslel, že do vody si asi oblečená nešla. Hm?" Opýtal sa zo stále milým úsmevom. Keď v tom zazvonilo a ja som sa zodvyhla zo stoličky, naklonila som sa k nemu aby som mu odpoveď zašepkala do ucha. "Do toho ti nič!" Povedala som schválne zvodným hlasom a s úsmevom na tvári som odyšla za Reedeanom, ktorí celú hodinu Filipa zabíjal pohladom. "Lúbum len teba! Nemusíš žiarliť." Vášnivo sme sa pobozkali. "Ja viem. Aj tak by som mu ťa nenechal, pretože si len a len moja." Povedal zo svojim roztomilo vážnym pohladom. "Ideme už?" Spýtal sa Reedean trochu naštvane, pretože si všimol že Filip sa na mňa stále pozerá. "Jasnè. Počkáš ma pred školou? Potrebujem si ešte niečo vyriešiť." Kývla som hlavou k lavici, kde bol opretý Filip. "No dobre... ale dávaj si pozor!" Povedal Reedean, pobozkal ma na líce a odyšiel. V triede už nikto nebol a ja som pomaly pristúpila k Filipovi. "Čo chceš?" Spýtala som sa ho opovŕžlivo. On hneď odpovedal. "Teba!!"
POKRAČOVANIE NABUDÚCE

Ou, ou nejak sa to tu zvrháva! :D Musíš hneď vydať ďalší príbeh! Pronto!
Žeriem to ako vyhladovaný vlk XD
Medy, musíš písať ďalej!

Nechcem odpovedat za Medy..ale myslim, ze coskoro bude dalsi. A je to stale napinavejsie! :P

Ok ok :D ešte dnes

Je to MEGAAAA. Medy....si geniálna!

Bolo po boji. Celá svorka od únavi padla a spala. Len ja jediná som stále musela myslieť na toho chalana, ktorèho som stretla pri rybníku. Čo ak ma videl sa premeniť? Čo ak to niekomu povie a ten to roznesie po celej dedine? Budú mu veriť? Ak áno, tak už tam nebudem môcť nikdy vkročiť... Myšlienky mi nedali pokoj, tak som sa vybrala do lesa. Chvílu som sa prechádzala a pokúšala sa na to nemyslieť, keď v tom som počula na pravo odo mňa puknutie haluziek. Inštinkt zavelil nech sa dám do pozoru. No hneď ako som sa otočila som uvidela celú zadychčanú Kess, ako sa rúti do lesa. Hneď som sa k nej rozbehla. "Kess! Čo sa deje?" Spýtala som sa celá nervozna. "To nič. Mala som len zlí sen." Odpovedala už trochu kludnejšia. "Aký?" Všetko mi vyrozprávala a zbytok noci sme sa prechádzali po lese a rozprávali sme sa. Ráno sme sa premenili so ludskej podoby, pretože sme museli ísť do školy. "Keees, mne sa nechceee..." Sťažovala som sa Kess po ceste do školy. "Musíme Medy! Ani mne sa nechce ale musíme..." "Ale ja mám zlý pocit... dnes sa stane niečo, čo vela vecí zmení. Ale netušim čo to je" Povedala som trochu zamyslene, keď Kess zrazu zazvonil mobil, ktorý hneď zdvihla. "Oci?" "Práve idem do školy" "čože?! Ja som na to úplne zabudla! Hneď idem. Ahoj" Zložila telefón a ja som sa hneď spýtala. "Čo je? Čo sa deje?" "Dnes mám ísť s ocom k doktorke. Úplne som na to zabudla." "Pre ten podpis?" Opytala som sa. "Jop" "Takže budem v škole sama? " Vyvalila som oči. "Sory. A veď je tam Jack a Reed" "No ok. Tak ahoj" " čawko" Objali sme sa a Kess sa ríchlo ponáhlala domov a ja zase do školy. Na hodinu som prišla práve včas. Sadla som si do lavice vedla jednej prázdnej, kde sedáva Kess. V tom do mňa zo zadu drgla jedna baba nech sa postavým, lebo prišla učitelka. Postavyla som sa a čakala na povel "sadnite si" keď ho učitelka povedala, som sa posadila a zo stále sklopeným zrakom, som si niečo začala čmárať do zošitu. "Študenti" začala učitelka. "Chcela by som vám predstaviť nášho novèho žiaka, Filipa!" Zdvyhla som zrak na toho novèho, ktorí sa na mňa tiež práve pozrel a onemela som. Krv v celom tele sa zastavyla spolu z pulzom v mojom srdci. Myšlienky sa hrnuly do hlavi všetky naraz, ale iba jediná bola najviac počuť. To je ten cudzinec!!!
Pokračovanie nabudúce.

Dzivý príbeh! Je suprový! ;)

no, som zvedavá ako to s tým Filipom bude :D

Yllin-Eloya možno bude ďalšia čast ešte tento tyždeň :3