Super, teším sa :)

Ďakujem :D

Tento kruh je iný. Akosi ma začal ovládať. V posledných dňoch som sa ním začala veľmi zaoberať. Vlčice sa ma aj pýtali, čo sa to so mnou deje, no ja som sa len vyhovárala na to, že neviem zaspať. Dnes som sa rozhodla, že zistím pravdu. Vybrala som sa k kruhu, a začala som skúmať vlkov. Prvého som poznala, bol to tamten alfa. Druhý bol z bitky s tamtým alfou, tretí bol jeden člen Neverovej svorky. Už zostali len dvaja.
,,Rollam!" zavolala som na svojeho strážneho havrana.
Áno- opýtal sa ma z výšin stromov.
Kto sú títo vlci?
Ten ako tak celý, je Azgardes, vlk ktorého tvoj brat zosadil z vodcovskej pozície a ten druhý, to je Asmos. Toho zabil a zožral vlastný syn, Weryu. Weryu sa na otca strašne naštval a tak ho zabil, a aby o ňom už nikto nikdy nepočul, zožral ho. Hovorí sa, že Weryu je ešte stále živí, a obšmieta sa v týchto lesoch a hľadá obete, ktoré bude môcť skonzumovať. Mali by ste si dávať pozor- informoval ma Rollam a odletel.
Mňa napadlo, že možno niečo bude v strede kruhu, pod tou vrstvou snehu. Tak som začala hrabať. Hrabala som, až kým som na to nenarazila. najprv som zmeravela, potom som zhrozene otvorila ústa a potom som začala cúvať až kým som nenarazila do stromu. Bolo to len pár slov. No niekedy stačí pár slov, a človek/vlk zistí že je zle. Že je veľmi zle...

Medy mi po ceste za vrčaním vyrozprávala všetko, čo sa stalo pri jazere. Potichu som sa na tom uchechtávala. No vŕtalo mi hlavou, či ju náhodou nevidel pri premene... Čo by sa stalo, ak by to bola pravda? Roztrúbil by to celej dedine? Alebo možno novinárom, alebo také niečo?...

Už som vedela, prečo Yllin a Forest vrčali. Zazrela som spoza kríkov, že tam sú nejaký neznámi vlci. A (zrejme) Alfa tej neznámej svorky sa rozprával s Forest.
"...nevzdáme" začula som koniec vety, ktorú vyslovila Forest.
"Ste dve" povedal Alfa.
Teraz prišla moja chvíľa.
Ozvala som sa teda: "Tri"
"Štyri" ukázala sa aj Medy

*
-Je nás päť-ozvala sa vrčiaca Selli.
-Šesť-Dezdemona!
-Sedem-Dee!
-Osem-Tess!
-Je nás deväť-zavrčala Šejla.
-Desať.
-Čau Sokrat!
-Jedenásť, dvanásť, trinásť, štrnásť!-to boli Dart, Darak a ich družky.
-Pätnásť, šestnásť!-Jack a Ridien!
No posledný hlas bol najväčším prekvapením a to hlavne pre Yllin.
-Sedemnásť-ozval sa akýsi vlk. Všetci sme sa pozreli za seba z kadial sa hlas ozval. Nikto z nás nevedel čo za vlka je to. Až na Yllin. Nebol to totiž vlk ale jeho duch. Yllin sa usmievala pričom jej po tvári stekali slzy.
-Ahoj Bernard.
Yllin plakala videla svôjho druha ako pri nás bojuje. Začal sa boj. Neboli sme až také silné keď tu zrazu vyšiel červený mesiac. Každý z nás bral po dvoch vlkoch...Vyhrali sme! Vlci ktorý prežili utiekli. Začuli sme ako Bernard víťazne zavyl. Pridali sme sa k nemu. Bol to tvrdý boj...no bol to náš boj....
*
Po boji sme boli všetci unavený. Mŕtvoly sme odtiahli ďalej od nášho ležoviska. Zrejme sa o nich opäť postará Hillar...
Všetci sme odpadli do hlbokého spánku.
Ráno som vstala veľmi skoro. Nemohla som spať. Za tento deň sme vyhrali dva boje. Čo sa to len deje?! Bola som vrahom toľkých vlkov. A prečo? Pretože nás napadla nejaká svorka. Bezdôvodne. Mala som nočnú moru. V ľudskej podobe som bola na nejakej čistinke s potokom. Podišla som k potoku. Hneď, ako som zazrela svoj odraz, z očí môjho dvojčaťa v potoku sa začala liať krv. Bolo tam stále viac a viac krvy. Z potoka s vodou sa stal potok z krvy. Ale ešte sa ku koncu ani len nechýlilo. Potok sa začal vylievať z koryta. Krv v ňom stále pribúdala. Niečo sa tam mihlo. Zaostrila som na to zrak. Bol to nepríjemný pohľad. Pod hladinou plávali všetci tí mŕtvy vlci a pozerali na mňa obviňujúcim pohľadom. Natiahla som za jedným ruku, chcela som ho z toho potoka vytiahnuť. No vlk sa mi zahryzol do ruky a nechcel sa pustiť. Jeho tesáky sa zarývali do mojej ruky a ja som tomu nemohla nijako zabrániť, iba som mikala rukou sem a tam v nádeji, že stisk zubov povolí. Medzitým som si prestala všímať, že potok sa stále rozširuje a rozširuje. Krv z potoka mi už zaliala nohy po kotníky. Vlk zaťal zuby ešte silnejšie a šklbol. Padla som na kolená a rukami som bola namočená v krvy. Teraz som si pomáhala aj druhou rukou, dostať sa zo stále silnejšieho zovretia vlčích tesákov. Moje telo sa bez môjho vedomia premenilo do vlčej podoby. Po dlhej chvíli mikania rukou som sa začala v krvy topiť. Bola vo výške nad mojou hlavou. Nemohla som si uvoľniť ruku. Nemohla som sa vynoriť nad hladinu. Bola som uväznená. Dochádzal mi kyslík. V ndlobách som odpadla zaliata odpornou, hustou krvou.
Zobudila som sa. Bola som celá spotená a hneď som vyletela na laby. Príšerne ma bolela hlava. Potrebovala som si vyčistiť hlavu. Išla som sa prejsť do lesa...

PS: v hviezdičkách je okopírovaný kúsok z príbehu od Forest :) (keďže to na ten príbeh nadväzuje)

Trochu depresívny sen.

nj:/

Keď som sa s Kess vrátila do svorky povedala som jej "idem sa ovlažiť" Kess sa trochu zasmiala a povedala. "Ok" rozlučili sme sa a ja som sa pomaly rozbehla do vedlajšieho lesa k môjmu oblubenemu rybníku. Bola som tam za chvilu pretože to bolo blízko. Premenila som sa na človeka a nahá som skočila do rybníku. Po chvíly som počula šuchot a uvidela som tam nejakèho chalana. On začal pomaly prichádzať blišie a blišie. "Ty ma sleduješ? "Spýtala som sa cudzinca. "Nó... nenazval by som to sledovaním" vykrúcal sa "A ako by si to teda nazval? " nadvyhla som obočie. "No.. já... nazval by som to skôr pozorovaním" užgeril sa na mňa. "Tak..?" Váhala som, pretože ma nemohol vidieť ako sa premením. "Čo tak?" Čudoval sa. "Mohol by si sa otočiť?" "Ach ano, jasne" zvrtol sa na päte a už bol chrptom ku mne. vyliezla som z vody, premenila som sa na vlka, posledný krát som sa na neho pozrela a rýchlo som utekala naspäť do svorky a po ceste som vrazila do Kess. všetko som jej začala hovoriť. Redeanovi som radšej nič nehovorila aby zbytočne nežiarlil. V noci som nevedela zaspať. Rozmýšlala som nad tým, či ma videl premeniť sa a vedela som že ten cudzinec mi ešte niekolko krát skríži cestu.

"Bré ráno" povedala som, keď som ráno rozospatá vošla do kuchyne.
Medy už robila raňajky. Moje obľúbené. Ham-and-eggs. Sadla som si za stôl a spoločne sme sa naraňajkovali. Už dlho som niečo také dobré nejedla. Ešte, že ju mám. Asi o desiatej sme vyrazili do hor.
Prišli sme k ležovisku.bolo to zvláštne, ale nikto sa nás nevypytoval, kde sme boli. A všimla som si, že Forest a Yllin tam neboli.
"Idem sa ovlažiť" povedala mi Medy. Videla som, že za ňou stál Jack, ktorý na mňa uprene hľadel. Upriamila som na neho pohľad a automaticky som odpovedala Medy: "OK."
Rozlúčili sme sa a ona odbehla preč. Premenila som sa do svojej ľudskej podoby. Jack sa tiež premenil a prišiel bližšie.
"A-ahoj" povedal váhavo.
"No, čauko" odpovedala som mu s trochou odporu.
"Si v pohode?"
"Samozrejme." Pozrela som sa mu do očí a usmiala som sa, aby to vyzeralo vierohodne. Niekedy viem byť dobrá herečka.
"Prečo by som nemala byť?" položila som rečnícku otázku.
"No...vieš...keď si tak utiekla.."
"Ja som neutiekla!" odsekla som mu a tvárila sa, že vyhrabávam z vrecka niečo dôležité.
"Si naozaj ok? Nezdá sa mi tvoje správanie..."
"Nemusíš si so mnou robiť starosti"
"Nemusím, to je pravda. Ale ja chcem." A nastala chvíľka ticha.
No Jack potom pokračoval: "Kess, mám ťa rád a nechcem, aby to takto skončilo. Nemalo to skončiť ani predtým. Čo sa vlastne vtedy stalo? Bol to krach z absurdnej príčiny, ktorú by sme mali prekonať. Spolu...Áno, spravil som hlúposť, že som Medy vtedy pobozkal. Za to sa hanbím a ospravedlňujem sa ti. Nikdy som to nemal urobiť. A vidím, čo to z tebou robí. Vidím, že ti to nie je jedno..."
"Nie, to nie je.." povedala som so slzami na krajíčku. Objali sme sa.
"Odpustíš mi niekedy?" spýtal sa ma Jack so smutným úsmevom, keď sa vymanil z môjho objatia.
"Porozmýšľam..." povedala som a tvárila som sa, že na tým úporne rozmýšľam a dodala som "Odpustené!" A usmiala som sa.
Jack mi vlepil na líce bozk zo slovami "Ďakujem".
V tej chvíli som začula niekde v lese Yllino a Forestino vrčanie. Rozutekala som sa za zvukom. Po ceste som doslova vrazila do Medy.

(Prepáč Eloya, že ťa tu stále volám Yllin, ale tento príbeh nadväzuje ešte na nedávne udalosti, kedy si ešte nebola premenovaná na Eloyu.)

Vpohode, kľudne ma volajte aj Yllin :D to bolo len také v príbehu ;)